Európsky nástroj finančnej stability, EFSF niekedy tiež Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)

Auch in: EN BG CS DA EL ES ET ID IT LT NL PL PT RU SL SV TR UK

Fond zriadený v júni 2010 a pôvodne obmedzený do roku 2013 (účelovo vytvorená spoločnosť, právne akciová spoločnosť podľa luxemburského práva [Société Anonyme]), financovaný členmi eurozóny, z ktorého sa majú podporovať členovia spoločnej meny v ťažkostiach. Fond financuje pôžičky vydávaním dlhopisov. Za tieto cenné papiere ručia členské štáty eurozóny. Každá krajina garantuje svoj podiel vo výške 120 %. Dlhopisy v maximálnej výške 366 mld. EUR sa preto musí zaručiť vo výške 440 mld. EUR musí byť zaručené. Podľa zmluvy pripadá na Nemecko 211 mld. EUR. Cieľom prebytku je zabezpečiť, aby účelová spoločnosť získala čo najlepší rating a aby náklady na refinancovanie boli nízke. – Na základe rozhodnutia ministrov financií eurozóny môže EFSF od júla 2011 “v určitých výnimočných prípadoch” nakupovať štátne dlhopisy vysoko zadlžených členov, t. j. v praxi poskytovať pôžičky. – Takmer polovicu prvých dlhopisov vydaných EFSF pôvodne upísali ázijskí investori – najmä štátne investičné fondy, poisťovne a penzijné fondy. Spravidla držia cenné papiere až do ich splatnosti; na druhej strane európski a najmä anglosaskí upisovatelia nakupujú a predávajú cenné papiere v relatívne krátkych intervaloch. Správy o záchrane Európy však spôsobili, že ázijskí kupujúci pozastavili nákup nových tranží. – Cieľom EFSF je predovšetkým poskytnúť problémovým krajinám čas, ktorý potrebujú na pokojné zníženie svojho dlhu za primerané úrokové sadzby. – To sa však pravdepodobne podarí len vtedy, ak sa niektorá z relatívne malých členských krajín dostane do platobných ťažkostí. Nesplácanie záväzkov veľkej krajiny, akou je Taliansko, by nebolo možné absorbovať záchranným dáždnikom. – Stabilizačný mechanizmus bol všeobecne považovaný za veľmi pochybný, pretože nastavuje nesprávne stimuly (morálny hazard) a sotva môže prispieť k ozdraveniu štátnych financií. Veď ako by mohla krajina, ktorá nie je schopná udržať svoj vlastný dlh pod kontrolou, zrazu zmeniť svoje správanie, keď má prístup k peniazom iných krajín? – Vzniká aj ďalší problém morálneho hazardu. Ak existuje krízový mechanizmus, ktorý pomáha štátu v núdzovej situácii, vytvára to nesprávne stimuly pre súkromných veriteľov, najmä pre kupcov štátnych dlhopisov týchto krajín. Ich zapojenie do riešenia krízy by im mohlo zabrániť v nákupe výnosných – pretože cena je nízka – cenných papierov. Týmto spôsobom by štát v bankrote nedostal žiadne ďalšie finančné prostriedky a bol by nútený vyrovnať svoje výdavky s príjmami. – Z ústavného hľadiska bolo kritizované, že bolo narušené základné právo parlamentov v darcovských krajinách, a to rozhodovať práve o príjmoch a výdavkoch. Neustále sa zvyšujúce záruky pre EFSF v konečnom dôsledku znemožňujú priebežnú kontrolu štátnych financií zo strany parlamentu. V Nemecku bol preto Spolkový ústavný súd vyzvaný, aby platbu a prísľub akejkoľvek platby (záruky) do EFSF zo strany spolkovej vlády podmienil súhlasom parlamentu. – To všetko následne vedie k frustračnému efektu medzi obyvateľmi tých krajín, ktoré nakoniec musia prostredníctvom EFSF vydržiavať ďalšie (“Európa – takto nie!”). Nie bezdôvodne sa totiž činnosť EFSF považuje za obchádzanie klauzuly o zákaze poskytovania pomoci podľa článku 125 ZFEÚ a EFSF sa vníma ako orgán – niektorí dokonca hovoria o zlej banke -, ktorý premieňa dlhy jednotlivých členov na dlhy všetkých. Niektorí tiež považujú EFSF za slamku, aby konečne získali dlho vytúžený politický prístup k tlačiarenskému lisu ECB. – Diskusie o zavedení pákového efektu – oficiálne maskovaného ako “zvýšenie účinnosti nástrojov” – vyvolali všeobecnú nedôveru. Pretože v konečnom dôsledku to v každom prípade znamená, že EFSF môže pochybnými finančnými trikmi alebo nejasnými sľubmi minúť každé raz prijaté euro niekoľkokrát. – Ani zamýšľané ďalšie zvýšenie finančných zdrojov EFSF, a už vôbec nie jeho právomoc vydávať cenné papiere alebo ich požičiavať ECB, nevyrieši štrukturálne problémy v krajinách s deficitom: prinajlepšom získa čas. Je však potrebné riešiť príčiny krízy štátneho dlhu, konkrétne uskutočniť dlho odkladané štrukturálne reformy a postaviť štátne financie na zdravý a udržateľný základ. Kritici preto označili ESFS za “verejnoprávnu inštitúciu na účely trestnoprávneho oddialenia konkurzu”. – Pozri štrajk investorov, bail-out, hra na obviňovanie, vydieračský potenciál, eurodlhopisy, Európska dlhová agentúra, Európsky mechanizmus pre stabilitu, Európsky menový fond, podmienený dlh, súvaha ECB, finančná stabilita, obetované zlato, grécka kríza, vzájomný tlak, fiškálna konsolidácia, írska kríza, japonizácia, rezervy poslednej záchrany, neuro, politická svorka, neplnenie politiky, záchrana, prijímanie rizika, konečný, solidarita, finančný, tieňový štát, osobitné právo čerpania, zablokovaný účet, tlak na štátny dlh, pakt stability a rastu, zásadná chyba, fiškálny rámec, transferová únia, trojka, prepojenie dlhu a produktivity, odvod z aktív, vernosť zmluve, bublina dôvery, fakt rastu a dlhu, historický, mobilizácia sily rastu, krmivo pre centrálne banky, nútené vyvlastnenie. – Porovnaj Mesačnú správu Deutsche Bundesbank z mája 2010, s. 12 f. (kritika záruk v rámci Európskeho stabilizačného mechanizmu), Mesačnú správu Deutsche Bundesbank z novembra 2010, s. 11 f. (zodpovedajúcej pomoci musia predchádzať dôveryhodné konsolidačné opatrenia problémových krajín), Mesačnú správu ECB z decembra 2010, s. 89 f. (EFSM v sieti inej pomoci), Mesačnú správu Deutsche Bundesbank z februára 2011, s. 11 f. 68 f. a s. 72 f. (kroky smerom k európskemu stabilizačnému mechanizmu), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z augusta 2011, s. 66 f. (vážne obavy z pokračovania programov pomoci), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z novembra 2011, s. 43 (prémie za štátne dlhopisy prasiat od roku 2009), (podrobný opis krízy štátneho dlhu; mnohé prehľady; odkazy na literatúru).

Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/

Zitieren

Merk, G. (Hrsg.): „Európsky nástroj finančnej stability, EFSF niekedy tiež Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)“. In: Finanz- und Wirtschaftslexikon. https://www.gerhardmerk.de/europsky-nastroj-financnej-stability-efsf-niekedy-tiez-europsky-nastroj-financnej-stability-efsf/ (Stand: 10.09.2022).

Die von Universitätsprofessor Dr. Gerhard Merk begründete Sammlung wird seit Herbst 2014 von Professor Dr. Dr. h.c. Eckehard Krah redaktionell fortgeführt und um neue Begriffe ergänzt. Sollten Sie Fehler entdecken oder sonstige Hinweise haben, schreiben Sie an: info@ekrah.com