Obozretná kvóta kapitálových zdrojov

Podľa Bazileja I sa muselo držať osem percent vlastných zdrojov a iných kvázi vlastných zdrojov vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam – čo sa malo určiť rozdelením aktív do konkrétnych rizikových skupín. Táto kapitálová dohoda z roku 1988 významne prispela k harmonizácii prudenciálnych predpisov. Bola však oslabená – okrem iného finančnými inováciami; porovnaj tiež § 10 až 12 KWG o kapitálovej primeranosti. – V priebehu finančnej krízy, ktorá nasledovala po kríze hypotekárnych úverov, sa navrhlo prepojiť kapitálovú primeranosť bánk s likviditou. Týmto spôsobom by sa regulatórny kapitálový pomer mohol zvýšiť o faktor vypočítaný s ohľadom na likviditu, prispôsobenie splatnosti a systémové riziko banky pre trh ako celok. Čím viac by inštitúcia krátkodobo financovala dlhodobejšie investície, tým viac by sa podľa tohto návrhu zvýšili kapitálové požiadavky. Okrem iného by to malo aj tú výhodu, že počas býčieho trhu by bolo potrebné zvýšiť kapitálovú primeranosť, pretože v tomto období je vyrovnávanie splatnosti najvyššie. To by zasa nevyhnutne spomalilo pákový efekt a býčí trh. – V podstate najlepším spôsobom regulácie finančného trhu je ponechať zodpovednosť na bankách. Preto treba privítať všetky vnútroštátne a medzinárodné nariadenia na zvýšenie kapitálového pomeru a vytvorenie príslušných rezerv. – Pozri investičný záväzok, veľkosť banky, Bazilej-III, smernica o kapitálových požiadavkách, Cookov pomer, kapitálová primeranosť, kapitálové rezervy, premenná, ukazovatele finančnej stability, kapitálové rezervy, proticyklický, základný kapitál, pákový pomer, Liikanenova správa, rezervy likvidity, prístup mark-to-funding, morálny hazard, procyklickosť, rizikové rezervy, stabilizátory, automatický, konečný faktoring, pravidlo výnimky, povinné konvertibilné dlhopisy. – Porovnaj Mesačnú správu ECB z mája 2001, s. 66, Výročnú správu BaFin 2003, s. 37 f. (aj s odkazom na zohľadnenie neočakávaných strát), Mesačnú správu ECB z januára 2005, s. 54, Mesačnú správu Deutsche Bundesbank z decembra 2006, s. 69 f. (veľmi podrobná prezentácia požiadaviek podľa Bazileja II), Výročnú správu BaFin 2006, s. 43 f. (snaha o dosiahnutie jednotnej definície regulačného kapitálu), Výročnú správu BaFin 2008, s. 55 (zmena kapitálových požiadaviek), Výročná správa BaFin 2009, s. 10 (Bazilejský výbor diskutuje o podrobnostiach novej regulácie), Výročná správa BaFin 2011, s. 63 a nasl. (podrobná správa o pokroku pri harmonizácii pomeru v rámci EÚ), s. 154 a nasl. (rozhodnutia ministrov financií EÚ o vytvorení kapitálového vankúša), Porovnaj Správu o finančnej stabilite 2012, s. 38 a nasl. (produktivita aktív nemeckých inštitúcií od roku 2002; prehľad), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z mája 2013, s. 59 a nasl. (regulačný kapitál v dôsledku Bazileja III, s. 61: prehľad).

Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/