Za hlavné riziká sa považujú tieto: – príliš vysoký pákový efekt; v prípade hedžového fondu LTCM, ktorý sa dostal do problémov v roku 1998, bol pákový efekt 25: portfólio prevyšovalo vlastný kapitál fondu o tento faktor. Veľký pákový efekt umožňuje hedžovému fondu výrazne zvýšiť výnosy. Pokiaľ je úrok z pákového efektu nižší ako výnos fondu, existuje silná motivácia na zvyšovanie pákového efektu. – Finančné prostriedky sa presúvajú z regulovaných trhov do neregulovaných zahraničných finančných centier, čo ľahko vedie k nedbalejšiemu riadeniu rizík. – Vysoký tlak na výkonnosť núti manažérov hedžových fondov konať rovnakým spôsobom: zvyšuje sa ich ochota riskovať; zároveň sa zvyšuje riziko platobnej neschopnosti fondu. – V prípade strát si vysoká finančná páka vynúti rýchle zníženie expozícií, ktoré ich spôsobili: to môže veľmi ľahko viesť k náhlej strate, ako sa ukázalo počas finančnej krízy, ktorá nasledovala po kríze hypotekárnych úverov v roku 2007.- Aktivita na relatívne nelikvidných trhoch môže vyvolať náhle cenové skoky s ďalekosiahlymi dôsledkami alebo – ako v prípade krízy hypotekárnych úverov – zintenzívniť existujúce narušenia trhu. Platí to najmä vtedy, keď hedžové fondy dostávajú vysoké výzvy na doplnenie marže od svojich primárnych maklérov a zároveň investori vyberajú svoje vklady z hedžového fondu, pretože sami sú často v situácii nedostatku likvidity. V dôsledku toho sa v dôsledku otrasov spojených s krízou hypotekárnych úverov výrazne zvýšila volatilita na finančnom trhu a zároveň sa viac ako zdvojnásobila miera odchodov z hedžových fondov z bežných dvanástich percent ročne na celom svete. – Na druhej strane neexistujú dôkazy o tom, že hedžové fondy zohrali významnú úlohu pri vzniku finančnej krízy, ktorá nasledovala po kríze hypotekárnych úverov, hoci sa to často tvrdí. – Pozri kanibalizácia, mimoburzový obchod, hotovostné vyrovnanie, dohľad, nepriamy dohľad, Skupina pre politiku riadenia rizík protistrany, pôžička verzus papier, domino efekt, pákový efekt, stratégie hedžových fondov, odčerpávanie kapitálu, spech k odchodu, zombie banka. – Porovnaj Výročnú správu BaFin za rok 2004, s. 18 a nasl., s. 89 (problémy s meraním rizika fondov hedžových fondov), s. 182 a nasl. (nedávny vývoj v oblasti regulácie), Výročnú správu BaFin za rok 2009, s. 211 (medzinárodné snahy o prísnejšiu reguláciu), ako aj príslušnú Výročnú správu BaFin, kapitolu “Dohľad nad obchodovaním s cennými papiermi a investičnými činnosťami”, Správu o finančnej stabilite za rok 2012, s. 67 a nasl. (tieňový bankový sektor ako celok a jeho riziká).
Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/