Nákupy centrálnych bánk

Ak nie je definované inak, ide o nákupy cenných papierov na sekundárnom trhu centrálnou bankou, ktorá tak nepriamo financuje štát. – Napríklad v priebehu gréckej krízy ECB v lete 2010 prvýkrát nakúpila štátne dlhopisy členských štátov eurozóny, ktorých cena veľmi prudko klesla (Securities Markets Programme, SMP). Vo všeobecnosti sa to považovalo za porušenie tabu; ECB bola dokonca označovaná za zlú banku eurozóny. Úlohou centrálnej banky totiž nemôže a nesmie byť nakupovať cenné papiere, ktoré trh nechce (odpadové papiere); odpadových papierov), pretože – v najhoršom prípade zostane centrálna banka na týchto papieroch sedieť, t. j. utrpí stratu, – niektoré štáty eurozóny chápu intervenciu centrálnej banky tak, že ECB je v prípade potreby k dispozícii ako kupec ich dlhov a – takýto postup – ako sa ukázalo – vyvoláva spory vo vlastných radoch – prezidenta Bundesbanky Axela Webera a hlavného ekonóma ECB, Jürgen Stark, ktorý odstúpil na protest proti SMP, – či by ECB mala mať možnosť pôsobiť ako inštitút na nápravu bezohľadnej fiškálnej politiky členských štátov, – dokonca či by sa európska menová politika mala teraz podriadiť fiškálnej politike a riziku platobnej neschopnosti jednotlivých štátov. – Nákupom štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu ECB stratila medzi obyvateľstvom značnú reputáciu. Pochybnosti o nezávislosti ECB nielenže vzrástli, ale dokonca prevážili, najmä keď politici verejne vyzvali centrálnu banku, aby do svojho portfólia zaradila aj štátne dlhopisy členských štátov eurozóny, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. – Keď rôzne nákupné programy neboli úspešné, centrálne banky (v Japonsku, USA a tiež ECB) zvýšili stávky. Centrálne banky tým zároveň stlačili dlhodobú úrokovú sadzbu na kapitálovom trhu blízko nuly. To odháňa súkromných kupcov dlhopisov. Pri hľadaní prijateľného výnosu budú musieť nakupovať akcie. Počas toho sa na burze oslavujú rekordy, vytvárajú sa bubliny. – Centrálne banky obhajujú túto politiku tým, že chcú len stimulovať investície prostredníctvom lacných peňazí a že by mohli ľahko “vysať” prebytočné peniaze, keď sa zvýši ekonomická sila prostredníctvom ďalších investícií. V skutočnosti však táto politika centrálnej banky vždy viedla k tomu, že zadlžené krajiny videli menej dôvodov na zavedenie dlho odkladaných štrukturálnych reforiem, a tým aj na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti. Za takéto opatrenia centrálnej banky musia platiť sporitelia a poistenci prostredníctvom studeného vyvlastnenia, čo sa v prípade politiky ECB nespochybniteľne preukázalo. Skutočnosť, že centrálna banka týmto skrytým odklonom (v utajení; mimo dohľadu) zjavne uskutočňuje politiku rozdeľovania, je však absolútne neprijateľná, a to predovšetkým z dôvodu nedostatku demokratickej legitimity. Keďže však drvivú a mienkotvornú väčšinu oveľa viac zaujímajú zvládnuteľné šarvátky futbalového klubu a sotva ľahko pochopiteľné vzájomné vzťahy v národnom hospodárstve, centrálna banka môže takmer nekriticky pôsobiť ako tieňová vláda. – Pozri dohoda s AIG, strach, perverzný, rozpätie dlhopisov, predpoklad, centrálne bankovníctvo, bail-out, banka, systémová, banková únia, bazuka, úprava bilancie, hra na obviňovanie, rozdelenie rizika, ClubMed, kryté dlhopisy, zákaz financovania deficitu, deficit demokracie, vyvlastnenie, chlad, eurobondy, spoločné, Európska menová únia, zásadná chyba, hriech ECB, kríza v Grécku, Írska kríza, núdzová pomoc v oblasti likvidity, morálny hazard, nukleárna možnosť, plán C, politická svorka, neplnenie politiky, kvantitatívne uvoľňovanie, záchranný program, sedempercentný limit, splácanie štátneho dlhu, dlhová droga, pakt o splácaní dlhu, európsky, transferová únia, prerozdeľovanie, centrálnou bankou vyvolaný, rozmazanosť, konštruktívny, dodržiavanie zmluvy, bublina dôvery, zombie banka. – Porovnaj Mesačnú správu ECB z júna 2010. s. 24 a nasl. a s. 33 a nasl. (dramatická situácia na finančných trhoch si vyžiadala rýchly zásah ECB prostredníctvom nákupu štátnych dlhopisov), Výročnú správu ECB za rok 2010, s. 21 (odôvodnenie nákupov), Mesačnú správu ECB zo septembra 2011, s. 57 a nasl. (odôvodnenie pokračovania programu ECB pre trhy s cennými papiermi), Mesačnú správu ECB z decembra 2011, s. 44 (novšie údaje).

Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/

Zitieren

Merk, G. (Hrsg.): „Nákupy centrálnych bánk“. In: Finanz- und Wirtschaftslexikon. https://www.gerhardmerk.de/nakupy-centralnych-bank/ (Stand: 10.09.2022).

Die von Universitätsprofessor Dr. Gerhard Merk begründete Sammlung wird seit Herbst 2014 von Professor Dr. Dr. h.c. Eckehard Krah redaktionell fortgeführt und um neue Begriffe ergänzt. Sollten Sie Fehler entdecken oder sonstige Hinweise haben, schreiben Sie an: info@ekrah.com

6 Seitenaufrufe dieser Seite