Politika centrálnej banky, ktorá je zameraná výlučne alebo prevažne na poskytovanie určitého množstva peňazí, ktoré má na mysli, a nie na úrokové sadzby alebo takmer vôbec nie. – V čase finančných kríz, ako napríklad v Japonsku po roku 1990 a vo svete v roku 2009, sa táto politika javí ako vhodný prostriedok na zabránenie úverovej krízy a zmiernenie recesie. – Podrobne ide o niekoľko spôsobov, a to centrálna banka – nakupuje štátne dlhopisy, čím sa rozširuje ponuka peňazí; zároveň zvýšený dopyt na kapitálovom trhu má za cieľ znížiť výnosy dlhodobých cenných papierov a vyvíjať tlak na úroveň úrokových sadzieb ako celku; – nakupuje podnikové dlhopisy a komerčné cenné papiere. Týmto spôsobom je dodávka likvidity podnikom garantovaná priamo centrálnou bankou aj napriek nedostatku likvidity. Túto formu kvantitatívneho uvoľňovania zvolil – popri nákupe štátnych dlhopisov – americký Federálny rezervný systém na jar 2009, hoci znevýhodňuje malé a stredné podniky, ktoré nie sú schopné emitovať a sú závislé od bankových úverov, t. j. zjavne spôsobuje nekalú konkurenciu; – nakupuje kryté dlhopisy, ktorých kvalita podlieha špeciálnym požiadavkám – ako je úroveň ratingu, spôsobilosť ako kolaterálu v centrálnej banke, výška emisie príslušnej emisie; inštitúcie tak môžu tieto úročené cenné papiere vymeniť za peniaze centrálnej banky. V júli 2009 ECB nakúpila od bánk dlhopisy kryté aktívami (kryté dlhopisy, napr. Pfandbriefe) v hodnote 60 mld. eur; – nekupuje cenné papiere, ale prijíma ich ako zábezpeku za poskytnutie likvidity (peňazí centrálnej banky) od bánk. Zároveň zmierňuje požiadavky na akceptovateľný kolaterál (cenné papiere vhodné na refinancovanie v centrálnej banke) a predlžuje lehotu, do ktorej musia banky tieto úvery centrálnej banke splatiť (repo obchody). Tento typ kvantitatívneho uvoľňovania použila ECB predtým, ako v júni 2009 nakúpila aj dlhopisy Pfandbriefe a kryté dlhopisy v celkovej hodnote 60 mld. Opísaný variant sa nazýva aj “pasívne kvantitatívne uvoľňovanie” (politika posilnenej úverovej podpory). Považuje sa za najlepšiu formu kvantitatívneho uvoľňovania. Samotná skutočnosť, že refinančné operácie na dodanie likvidity sú časovo obmedzené, znamená, že poskytnutá likvidita na konci obdobia odtečie zo systému, t. j. že vytvorené peniaze sa vrátia do centrálnej banky (automatická výstupná operácia). Samozrejme, ECB sa domnievala, že v máji 2010 bude musieť v priebehu gréckej krízy prvýkrát nakúpiť štátne dlhopisy, pretože v tom čase hrozil kolaps finančného systému. – Nevýhodou akejkoľvek politiky kvantitatívneho uvoľňovania je, že banky často nepoužívajú získanú likviditu – ako sa v tomto opatrení predpokladá – na poskytovanie úverov klientom, ale namiesto toho ju využívajú na napumpovanie svojich finančných rezerv alebo dokonca investujú lacné peniaze v zahraničí, aby získali úroky. Peniaze sa nakoniec nedostanú do reálnej ekonomiky, ako sa v skutočnosti zamýšľalo v tomto opatrení. Kvantitatívne uvoľňovanie v každom prípade sotva stimuluje investície. Umelo nízke úrokové sadzby navyše znamenajú stratu pre sporiteľov. Vypočítalo sa, že len v dôsledku diétnych výnosov z bankových vkladov prišli nemeckí občania o 36 miliárd eur ročne, čo znamenalo, že museli výrazne prispieť k prekonaniu finančnej krízy, ktorá nasledovala po kríze hypotekárnych úverov. – Napokon, finančná história nás nesporne učí, že lacné peniaze skôr či neskôr vedú k špekulatívnym bublinám. – Pozri preháňanie, centrálne bankovníctvo, nákupy, centrálne bankovníctvo, bazuka, úprava bilancie, krvná daň, carry trades, kryté dlhopisy, zákaz financovania deficitu, výnosy z diét, trojročný tender, Európska menová únia, fundamentálna chyba, finančná kríza, bremeno, Friedmanova téza, peňažný veriteľ poslednej inštancie, úverová kríza, úverová podpora, predĺžená, Larghezza, pasca likvidity, tender s pevnou úrokovou sadzbou, kolaterál, obchodovateľný, južný front, skrytá politika, prerozdelenie, centrálnou bankou vyvolaný, vzťah straty a úveru, plný prídel, dvanásťmesačný tender. – Porovnaj Výročnú správu Deutsche Bundesbank za rok 2008, s. 34 a nasl. (poskytovanie likvidity ECB počas finančnej krízy), Mesačnú správu ECB z marca 2009, s. 31 a nasl. (prehľady za roky 2004 – 2008), Výročnú správu ECB za rok 2008, s. 113 a nasl. (prezentácia opatrení v rámci poskytovania likvidity počas finančnej krízy), Mesačnú správu ECB z júna 2009, s. 37 a nasl. 85 ff (Menová politika ECB počas finančnej krízy; prehľady), Mesačná správa ECB z augusta 2009, s. 37 ff (Účinky prvej dlhodobejšej refinančnej operácie so splatnosťou jeden rok), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z augusta 2009, s. 46 (Nákup krytých dlhopisov ECB; prehľady), Mesačná správa ECB z decembra 2009, s. 39 ff (Dodávka likvidity od augusta 2007 do roku 2009; prehľady), Výročná správa Deutsche Bundesbank za rok 2009, s. 34 a nasl. (vplyv kvantitatívneho uvoľňovania; prehľady), Výročná správa ECB za rok 2009, s. 17 a nasl. (výpočet a hodnotenie osobitných opatrení), Správa o finančnej stabilite za rok 2009, s. 93 a nasl. (hodnotenie všetkých osobitných opatrení menovej politiky; podrobná prezentácia; mnohé prehľady), Mesačná správa ECB za január 2010, s. 67 a nasl. (menová politika ECB v čase finančnej krízy; výpočet a hodnotenie jednotlivých opatrení), Mesačná správa ECB za jún 2010. s. 24 a nasl. a s. 33 a nasl. (dramatická situácia na finančných trhoch si vyžiadala rýchly zásah ECB), Mesačná správa ECB za august 2010, s. 34 a nasl. (vyhodnotenie programu nákupu krytých dlhopisov; prehľady), Výročná správa ECB za rok 2010, s. 19 a nasl. (súhrnná prezentácia opatrení s odôvodnením), Správa o finančnej stabilite za rok 2011, s. 21 f (plný objem pridelených prostriedkov v refinančných operáciách ECB bude zachovaný).
Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/