Osobitná daň pre inštitúcie, ktorú Nemecko obhajovalo po finančnej kríze v dôsledku krízy hypotekárnych úverov. Daň mala predstavovať pätnásť percent ročného zisku inštitúcie. Takto získané prostriedky mali plynúť do osobitného fondu (bezpečnostného fondu), z ktorého by sa poskytovala pomoc v prípade krízy vo finančnom sektore. Zámerom bolo odbremeniť štátny rozpočet a v konečnom dôsledku aj daňových poplatníkov od platieb náhrad za straty v núdzových situáciách. – Medzi mnohými otázkami, ktoré bankový odvod vyvolal, bolo aj často nešťastne zanedbávané rozhodnutie o tom, ako investovať peniaze, ktoré banky zaplatili do garančného fondu. Zákon o reštrukturalizácii a zriadenie reštrukturalizačného fondu vytvorili právny základ pre bankový odvod v podrobnostiach. – Pozri model zlej banky, Nemecko, Agentúra pre stabilizáciu finančného trhu, povinný konvertibilný dlhopis, reštrukturalizačný fond. – Porovnaj Výročnú správu BaFin za rok 2010, s. 129 (výpočet výšky bankového odvodu na inštitúciu), Mesačnú správu Deutsche Bundesbank z júna 2011, s. 78 (výpočet podľa zákona o reštrukturalizácii).
Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/