Vo všeobecnosti ide o záchranu prostredníctvom oddlženia tretími stranami (situácia, keď sa skrachovanému alebo takmer skrachovanému subjektu, ako je napríklad korporácia alebo banka, poskytne nová injekcia likvidity, aby mohol splniť svoje krátkodobé záväzky). Rozlišuje sa medzi – súkromným bail-outom, pri ktorom podnik, napríklad banku, zachraňuje pred platobnou neschopnosťou iná inštitúcia, centrálna banka, štát, – domácim bail-outom, pri ktorom sa platobná schopnosť štátnej inštitúcie – obce, okresu, štátu, štátneho podniku – naruší pomocou iného verejného orgánu, a – medzinárodným bail-outom, pri ktorom štát podporuje iný štát alebo medzinárodné organizácie, napríklad Medzinárodný menový fond. – V Zmluve o EÚ (článok 125 ZFEÚ) je zakotvená klauzula o nezachraňovaní: Spoločenstvo nezodpovedá za dlhy žiadnych verejných orgánov v členských štátoch. Mnohí sa síce od začiatku obávali, že v naliehavých prípadoch bude možné urobiť výnimky na základe príslušného rozhodnutia Európskeho parlamentu. – Počas finančnej krízy, ktorá nasledovala po kríze hypotekárnych úverov v roku 2007, sa hovorilo o dlhopisoch vydaných Komisiou EÚ, ktorých výnosy by boli odovzdané štátom, ktoré sa samy ťažko tešia dôvere na kapitálovom trhu. Uvažovalo sa aj o tom, že ECB môže nakupovať štátne dlhopisy na sekundárnom trhu – podľa Zmluvy o EÚ je to na primárnom trhu výslovne zakázané – s cieľom stabilizovať ceny, čo aj urobila. Ide však o opatrenia proti duchu doložky o zákaze záchrany, ktorá má zabrániť morálnemu hazardu na štátnej úrovni. Lákadlom je, že národné vlády budú v pokušení míňať laxne, ak sa budú môcť spoľahnúť na to, že časť ich dlhu prevezmú ostatní členovia. Dôsledkom by boli “preteky vo fiškálnej nedisciplinovanosti”, čím by sa oddialili potrebné úpravy národného hospodárstva. – Preto by mal za tento druh finančnej pomoci, ktorá je viazaná na prísne sledované podmienky (kondicionalita), naďalej zodpovedať len Medzinárodný menový fond (MMF). Na samite G20, ktorý sa konal 2. apríla 2009 v Londýne, bola táto úloha MMF zdôraznená, a preto boli finančné zdroje MMF výrazne zvýšené. – Pozri rezolučný mechanizmus, unifikovaný, dohoda s AIG, strach, perverzný, predpoklad, centrálne bankovníctvo, výkupy, centrálne bankovníctvo, aval, banka, systémový, záchrana bánk, záchrana bánk, reverz, banková únia, úprava bilancie, bazuka, záruka, zákaz financovania deficitu, Fínsko, eurobondy, spoločný, Európsky finančný stabilizačný nástroj, Európska menová únia, fundamentálna chyba, podmienená pohľadávka, pád ECB z milosti, záruka, operácie na peňažnom trhu, veriteľ peňazí poslednej inštancie, Giips states, government guaranteed bond, government spreads, peer pressure, Kaldor Hicks criterion, wage policy, coordinated, moral hazard, nuclear option, Plan C, policy clamp, policy default, bailout, risk sharing, return ideology, shadow state, debt repayment pact, European, safety net, global, Single Master Liquidity Conduit, stabilisation mechanism, European, stability fund, European, stand-by credit, transfer union, redistribution, central bank induced, wealth levy, Väzba medzi dlhom a produktivitou, vernosť zmluvy, bublina dôvery, fakt rastu a dlhu, historický, menová únia 2. obojstranná opcia, nútené vyvlastnenie, nútený konvertibilný dlhopis. – Porovnaj Mesačnú správu Deutsche Bundesbank z mája 2010, s. 12 f., s. 67 f. (kritika záruk v rámci Európskeho stabilizačného mechanizmu).
Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/