Verejná pôžička, štátna pôžička, vládna pôžička

Dlhopis vydaný vládou ako celkom – v niektorých štatistikách aj verejnými orgánmi v rámci vlády ako celku. – V časoch neistoty na finančnom trhu sa zvyšuje dopyt po štátnych cenných papieroch, čo spôsobuje rast ich ceny a pokles výnosov. Úverová bonita štátu ako emitenta dlhopisov je zrejme investormi hodnotená vyššie ako bonita podnikov. Je to preto, lebo len štát má možnosť vyberať povinné dane. Týmto spôsobom môže získať prostriedky na udržanie svojej finančnej spôsobilosti konať a obsluhovať svoje dlhy. – Je pravda, že sa už niekoľkokrát ukázalo, najmä počas gréckej krízy, že keď je štát nadmerne zadlžený a hrozí mu štátny bankrot, dôvera v tieto cenné papiere náhle klesá a investori vyprázdňujú svoje portfóliá. Je však otázne, či v takýchto prípadoch boli štátne dlhopisy zaručené inštitúciami, ako je Európsky stabilizačný mechanizmus. To vytvára nesprávne stimuly pre krajiny s deficitom a pre kupujúcich ich dlhových nástrojov. Koniec koncov, môžeme veriť, že daňoví poplatníci iných štátov v prípade potreby zasiahnu. Z tohto dôvodu bol stabilizačný fond pre finančne slabých členov eurozóny zriadený len do roku 2013 – najmä na nátlak Nemecka. Od tohto momentu musia byť držitelia štátnych dlhopisov pripravení vzdať sa časti svojich pohľadávok, aby zachránili štát v ťažkostiach. Už len toto oznámenie spôsobilo, že štátne dlhopisy neistých členských štátov HMÚ, ako sú Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko, sa od roku 2013 obchodujú s vysokým diskontom. To zasa viedlo k niekedy ostrým výčitkám voči Nemecku, ktoré bolo ako hlavný financovateľ štátneho dlhu týchto krajín obviňované z nedostatku solidarity. Ako to už býva, obviňované boli tie štáty, ktoré časť sociálneho produktu vytvoreného ich občanmi poskytli na záchranu ostatných namiesto toho, aby zvýšili tlak na tých, ktorí žijú nad svoje pomery. – Začiatkom marca 2012 boli držitelia gréckych štátnych dlhopisov “dobrovoľne donútení” vzdať sa polovice svojich pohľadávok. – Skutočnosť, že Európsky nástroj finančnej stabilizácie má podľa predstáv mnohých politikov slúžiť ako záchytný bod pre bezcenné štátne dlhopisy, čím sa obchádza platný zákon, však vysiela znepokojujúce signály pre budúcnosť eurozóny. – Skúsenosti s gréckymi štátnymi dlhopismi, ktorých trhová hodnota v roku 2011 klesla v niektorých prípadoch až o polovicu, viedli k tomu, že mnohé banky podporili štátne dlhopisy vo svojich účtovných knihách aj vlastným kapitálom, a to nad rámec požiadaviek na vlastný kapitál podľa Bazileja III. V revízii kvality aktív sa za jeden z najväčších problémov považuje oceňovanie štátnych dlhopisov. V súčasnosti sa však považuje za nesporné, že týmto cenným papierom by sa mala vždy priradiť odôvodnená riziková váha. “Bezpečné štátne dlhopisy” už neexistujú. – Pozri agentúrne dlhopisy, bail-out, bilančné triky, suverén, hra na obviňovanie, Európska menová únia, fundamentálna chyba, pád ECB z milosti, fiškálny agent, multiplikácia peňazí, menová únia interná, kreácia, morálny hazard, zlyhanie politiky, udržateľnosť dlhu, sedempercentný limit, vládne cenné papiere, južný front, transferová únia, poplatok za aktíva, zmluvná vernosť, predstih, výnosová krivka, nútené vyvlastnenie. – Porovnaj medzinárodné rozdiely vo výnosoch a ich dôsledky Mesačný bulletin ECB z apríla 2005, s. 10 a nasl, Mesačná správa ECB zo septembra 2005, s. 35 a ďalej (tu aj prepojenie diferenciálov výnosov jednotlivých štátnych dlhopisov s úverovým ratingom), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z októbra 2006, s. 29 a ďalej (podrobná prezentácia s mnohými prehľadmi), Mesačná správa ECB z novembra 2008, s. 34 a ďalej (diferenciály výnosov aj medzi dlhopismi jednotlivých členov eurozóny; prehľady), Mesačná správa ECB z decembra 2008, s. 39 a ďalej. 39 a nasl. (silná volatilita výnosov štátnych dlhopisov v dôsledku finančnej krízy; prehľady), Mesačná správa ECB zo septembra 2009, s. 38 a nasl. (rozpätie výnosov štátnych dlhopisov v eurozóne počas finančnej krízy, prehľady; odkazy), Výročná správa BaFin 2009, s. 23 (porovnanie výnosov desaťročných štátnych dlhopisov v Nemecku a USA od roku 2005), Správa o finančnej stabilite 2010, s. 34 a nasl. (riziká zlyhania štátnych dlhopisov), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z júna 2011, s. 29 a nasl. (diferenciály výnosov štátnych dlhopisov v eurozóne; prehľady; vysvetľujúce prístupy), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z novembra 2011, s. 43 (prémie za prasacie štátne dlhopisy od roku 2009), Výročná správa ECB za rok 2011, s. 43 a nasl. (transmisné účinky neistoty v oblasti štátnych dlhopisov do iných sektorov hospodárstva; prehľady), Mesačná správa ECB z marca 2012, s. 51 ff. (Emisie a držba štátnych dlhopisov od roku 2006 v eurozóne v členení podľa rôznych hľadísk; početné ilustrácie; trend nahrádzania dlhodobých dlhopisov krátkodobými cennými papiermi), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z novembra 2013, s. 33 f. (Štátne dlhopisy v držbe domácich bánk v eurozóne; prehľad).

Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/