Splácanie verejného dlhu

Peniaze, ktoré predlženému štátu chýbajú, môžu pochádzať len zo štyroch zdrojov, a to – daňoví poplatníci danej krajiny ich získajú sami, – veritelia sa ich zrieknu, – vstúpia do toho daňoví poplatníci iných krajín, alebo – sa zvolí najrizikovejšia, ale zároveň najnebezpečnejšia cesta: centrálna banka zníži tlak verejného dlhu prostredníctvom inflácie (monetizácia verejného dlhu). V tomto prípade všetci vlastníci peňazí spočiatku platia za dlh: ich kúpna sila sa znižuje. Pri podrobnejšom pohľade sa však ukáže, že hlavnú záťaž nesú predovšetkým stáli zamestnanci a poberatelia sociálnych dávok. Ako učí história, v tomto prípade sa hospodárstvo zrúti a spoločnosť sa skôr či neskôr rozpadne vo švíkoch. Nemecko si to muselo vyskúšať: nastala hyperinflácia. Začiatkom roka 1923 sa cena litra mlieka zvýšila na 200 miliárd mariek, poštovné za list stálo niekoľko miliónov mariek a národnosocialistické hnutie získavalo na sile. Z tohto dôvodu by sa centrálna banka mala mať na pozore pred financovaním štátneho dlhu akýmikoľvek prostriedkami. – Pozri Európska menová únia, fundamentálna chyba, úpadok ECB, vlastníctvo peňazí, funkcie peňazí, primárne, menová politika, menová stabilita, kompenzácia inflácie, kúpna sila, princíp nominálnej hodnoty, zlyhanie politiky, index životných nákladov, cenová stabilita, tieňový štát, miera úspor, Pakt stability a rastu, prerozdeľovanie, vyvolané centrálnou bankou, prvý článok ústavy, vývoj inflácie, základné pravidlo výplat.

Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/