Tieňový bankový sektor (paralelný bankový sektor; mimoprávny bankový sektor, podzemný bankový sektor)

Legálne založené a právne bezúhonné spoločnosti, ktoré síce nie sú bankami, ale priebežne alebo dokonca príležitostne vykonávajú tradičné finančné transakcie typické pre banky – predovšetkým získavajú finančné prostriedky a poskytujú ich vo forme úverov – alebo ich smerujú do spoločností, ktorým hrozí platobná neschopnosť, a tak sa podieľajú na sprostredkovaní úverov, t. j. podieľajú sa na poskytovaní úverov. – Medzi takéto spoločnosti patria predovšetkým hedžové fondy, fondy súkromného kapitálu, supie fondy a štruktúrované investičné nástroje. V USA sa v tomto zmysle do tieňového bankového sektora zaraďujú aj verejní poskytovatelia hypoték Federal National Mortgage Association (FNMA, zvyčajne nazývaná “Fannie Mae”) a Federal Home Loan Mortgage Corporation (FHLMC, zvyčajne nazývaná “Freddie Mac”). V kríze hypotekárnych úverov sa ukázalo, že tieto spoločnosti predstavujú vysoký rizikový faktor pre globálny finančný systém vzhľadom na ich prepojenie so systémovo dôležitými inštitúciami. – Často sa vyskytujúca kriminalizácia a démonizácia tieňových bánk v definovanom zmysle je však neopodstatnená. Pre všetky zúčastnené strany môže byť výhodné, ak niektoré transakcie nebudú vykonávať banky, ale špecializované spoločnosti, ktoré dokážu lepšie riadiť aj súvisiace riziká. – Keďže však, ako ukázala finančná kríza, tieňové banky v tejto definícii veľmi ľahko predstavujú systémové riziká, je celkom rozumné, aby ich orgány dohľadu monitorovali. – Odhaduje sa, že globálny trh tieňového bankovníctva vzrástol zo 45 biliónov USD v roku 2002 na 74 biliónov USD v roku 2013. – Podsúvahové fondy, účelové fondy, štruktúrované investičné nástroje a účelové fondy. V mnohých prípadoch sú zriadené s cieľom obísť nezákonné regulačné požiadavky, najmä pokiaľ ide o kapitálovú primeranosť. V tomto procese sa tu mimo zorného poľa orgánov dohľadu vytvorila mimoriadne vysoká úroveň rizika, ktorá sa v plnej miere prejavila až v priebehu finančnej krízy, ktorá nasledovala po kríze hypotekárnych úverov. Mnohé banky boli teraz náhle nútené Banka bola nútená prevziať predtým outsourcované riziká do svojej súvahy z dôvodu straty reputácie. To výrazne prispelo k zhoršeniu ich vlastného imania a k zhoršeniu ich likvidity. Ministri a guvernéri centrálnych bánk krajín G20 preto rozhodli, že tieto spoločnosti budú do konca roka 2011 podliehať rámcu Bazilej II. – Okrem licencovaných inštitúcií, nad ktorými vykonávajú dohľad orgány dohľadu, existujú aj spoločnosti, ktoré vykonávajú nepovolené, nelegálne peňažné transakcie všetkého druhu. V Nemecku je rozšírená skupina takýchto spoločností. Vklady často ukladajú ľudia cudzieho pôvodu, ktorí tu žijú. Podľa zistení Spolkového úradu pre finančný dohľad sa tieňový bankový sektor v tomto zmysle často využíva aj na pranie špinavých peňazí. Okrem toho je tento čierny trh aj ideálnym prekladiskom falšovaných a pozmenených cenných papierov, ako aj falošných kariet. – Podiel podvodných činností zo strany poskytovateľov služieb v tejto oblasti je mimoriadne vysoký, avšak z rôznych dôvodov je uspokojivý postih takmer beznádejný. Podporovatelia preto ponúkajú hľadanie osôb (anjelov pomsty), ktoré aspoň čiastočne vrátia stratené peniaze. – V marci 2012 Komisia EÚ predložila zelenú knihu o tieňovom bankovníctve. Definuje tieňové bankovníctvo ako “systém sprostredkovania úverov, ktorý zahŕňa subjekty a činnosti mimo bežného bankového systému” a podrobne ho vymenúva. – Pozri: Spoofing adries, Paradox regulácie bankovníctva, Blind Pool, Cash Pooling, Daimonion, Steam Room, Domicile Concealment, Confiscation, Financial Vulture, Financial System, Corporate Undertaker, Secret Tip, Money Transfer Intermediary, Ghetto Banking, Grudge Effect, Identity Theft, International Business Company, Internet Offerings, Hawala, High risk countries, Capital Market, Grey, Non-bank, nominee, Obristen-Darlehn, offshore financial centres, parallel banking, peer-to-peer lending, avenging angels, regulatory arbitrage, regulatory pressure, remittance services, yield chasing, shadow banking regulation, underground banking, tangibility, angle broker, twenty-two credit. – Porovnaj Výročnú správu BaFin za rok 2003, s. 71 a nasl, Výročná správa BaFin za rok 2004, s. 83 a nasl. ako aj príslušná výročná správa BaFin (časť “Licenčná povinnosť a stíhanie nepovolených obchodov”), Správa o finančnej stabilite za rok 2010, s. 127 (vysoké riziká vyplývajú z produktov s pákovým efektom ponúkaných v sektore tieňového bankovníctva), Správa o finančnej stabilite za rok 2011, s. 74 (dohľad a regulácia; odporúčania Rady pre finančnú stabilitu), Výročná správa BaFin za rok 2011, s. 56 a nasl. (otázky definície; medzinárodné regulačné úsilie), Správa o finančnej stabilite 2012, s. 67 a nasl. (podrobné predstavenie sektora tieňového bankovníctva; mnohé prehľady; odkazy na literatúru); s. 75 a nasl. (zahraničné tieňové banky sa čiastočne ukazujú ako obchodné jednotky zriadené nemeckými inštitúciami v zahraničí; riziká). Mesačná správa ECB z februára 2013, s. 99 a ďalej (o monitorovaní sektora tieňového bankovníctva; otázky vymedzenia hraníc; úloha Rady pre finančnú stabilitu; mnohé prehľady); Výročná správa BaFin za rok 2012, s. 13 a ďalej (regulačné úsilie na medzinárodnej úrovni), s. 51 a ďalej (zoznam regulačných opatrení); Mesačná správa Deutsche Bundesbank z marca 2014, s. 15 a ďalej (podrobný prehľad; prehľady; odkazy).

Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/