Plán C (plán C = núdzové opatrenia, ktoré fungujú, ak sa niečo plánované pokazí)

Ak nie je definované inak, zváženie pozastavenia platnosti Zmluvy o EÚ v prípade veľmi hlbokej finančnej a hospodárskej krízy pre tie členské štáty, ktoré sa vzdialili od maastrichtského kritéria “zdravých verejných financií” – rozpočtový deficit nesmie prekročiť tri percentá, úroveň dlhu nesmie presiahnuť šesťdesiat percent hrubého domáceho produktu. – V Lisabonskej zmluve (článok 125 ZFEÚ) je síce zakotvená aj klauzula o nezabezpečení pomoci, ale Spoločenstvo v dôsledku toho nezodpovedá za dlhy žiadnych verejných orgánov v členských štátoch. To tiež znamená, že ECB nemusí priamo prísť na pomoc, ak členovi menovej únie (napríklad Grécku) hrozí štátny bankrot. Často sa však pochybuje o tom, či sa to dá v prípade núdze dodržať a či nakoniec nebude musieť prísť na pomoc ECB. Pretože akonáhle je členovi eurozóny umožnené zbankrotovať, – okamžite to vyvolá veľmi vysoký špekulatívny tlak na ostatné členské štáty so slabými financiami. Takisto – platobná neschopnosť viacerých členských krajín by viedla k narušeniu obchodnej výmeny a – tvrdo by zasiahla banky, pretože by museli odpísať svoje portfóliá štátnych dlhopisov dotknutých krajín. – Relatívne vysoké úrokové prémie za štátne dlhopisy Talianska, Grécka alebo Portugalska ukazujú, že investori pripisujú odchodu jednotlivých krajín z Európskej menovej únie určitú pravdepodobnosť. Lisabonská zmluva (článok 50 ZEÚ), ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, výslovne stanovuje možnosť vystúpenia členských štátov z EÚ. Vylúčenie podľa článku 7 ZEÚ je síce možné len vtedy, ak členský štát porušil základné pravidlá zmluvy. Okrem toho sa v tomto prípade vyžaduje jednomyseľnosť. – Niekedy sa chápe aj v tom zmysle, že štát vystúpi z eurozóny podľa vlastného uváženia – to, či sa krajina môže sama rozhodnúť vystúpiť z eurozóny, nie je v zmluvách EÚ upravené – a vráti sa k svojej starej mene alebo dokonca k peniazom, ktoré sa potom musia zaviesť úplne nanovo. Motiváciou pre takéto opatrenie by bolo, že devalvácia vlastnej meny by mohla zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť, hoci je nesporné, že sa to v konečnom dôsledku dosiahne a dosiahne výlučne vo vnútri spoločností. Ak by sa však člen Európskej menovej únie vydal touto cestou, čakala by ho obrovská hora dlhov, ktoré by musel splácať v eurách: už len z tohto dôvodu sa zdá byť tento hazard pomerne veľký. Okrem toho by sa takéto odstúpenie z politického a ekonomického hľadiska rovnalo vyhláseniu bankrotu (priznaniu neúspechu) a ukázalo by, že daný štát je dlhodobo neúverný. – Približne od roku 2009 sa to používa aj v súvislosti s tým, že súčasná eurozóna sa rozdelí na dva bloky, a to na “euro-juh” so stredomorskými krajinami a “euro-sever” s väčšinou ostatných súčasných členov Únie. Padli návrhy, ako by ECB mohla byť zodpovedná za dve meny, a teda aj za dve rôzne bankovky a mince, alebo či by sa pre “euro-juh” mala zriadiť samostatná centrálna banka. – Pozri devalvácia, fiškálna, rozpätie dlhopisov, nákupy, centrálne bankovníctvo, pozícia zahraničných aktív, bail-out, hra na obviňovanie, ClubMed, ponáhľanie sa, potenciál vydierania, finančná pomoc EÚ, eurodlhopisy, eurobondy, spoločný, Európsky stabilizačný mechanizmus, Európsky menový fond, krach HMÚ, odchod, priorita veriteľov, vládne rozpätie, grécka kríza, záchrana Helenu, islandská banková pasca, bonus pre krajinu, ustanovenie poslednej inštancie, núdzový odchod, povinný konvertibilný dlhopis, záchrana, záchranný program, ideológia návratu, mechanizmus spätnej väzby, pakt o splácaní dlhu, európsky, solidarita, finančný, vládny dlh, účinky, Pakt stability a rastu, Tina, princíp “too-big-to-save”, transferové spoločenstvo, prvý článok ústavy, poplatok z aktív, vernosť zmluve, fakt rastu a dlhu, historický, menová únia 2, obojstranná možnosť. – Porovnaj Mesačnú správu Deutsche Bundesbank z novembra 2011, s. 43 (prémie za prasacie štátne dlhopisy od roku 2009), Mesačnú správu ECB z pošty 2012, s. 111 a nasl. (vzďaľovanie južného a severného bloku eurozóny; prehľady), Mesačnú správu ECB z mája 2013, s. 93 a nasl. (hĺbková analýza súčasného stavu členov eurozóny; prehľady; odkazy na literatúru), Mesačnú správu Deutsche Bundesbank z januára 2014, s. 23 a nasl.

Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/