# Grécka dlhová kríza

- Canonical URL: https://www.gerhardmerk.de/grecka-dlhova-kriza
- Post ID: 544506
- Modified: 2022-09-10T17:49:36+00:00
- Language: en

## Definition

Grécko, člen eurozóny s takmer jedenástimi miliónmi obyvateľov, muselo 23. apríla 2010 požiadať svojich susedov z eurozóny a Medzinárodný menový fond o finančnú pomoc. Krajina bola prakticky na pokraji štátneho bankrotu. Spotreba dlhé roky výrazne prevyšovala výrobu. Preto štátny dlh nahromadený prostredníctvom pôžičiek v zahraničí narástol do závratných (závratných) výšok. Na finančnom trhu Grécko prakticky nemohlo umiestniť nové dlhopisy po tom, ako sa zistilo, že deficit verejných výdavkov oproti príjmom v roku 2010 sa odhaduje na najmenej 15 % (strop dohodnutý v Pakte stability a rastu je 3 %). - Balík pomoci pre Grécko - vyvolal spory o to, či takáto záchranná sieť nevysiela nesprávne signály ostatným slabším členom eurozóny. Ak štát vie, že bude v núdzovej situácii podporený, vláda sa zdrží nežiaducich opatrení (ako je napríklad znižovanie verejných výdavkov, ktoré nie je možné financovať z vlastnej ekonomickej sily, zvyšovanie daní, predlžovanie pracovného času, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku). - Zásada rovnakých podmienok na finančnom trhu bola záchranou vážne porušená. Mnohé (najmä francúzske) inštitúcie bez váhania nakupovali grécke štátne dlhopisy, pretože ich výnosy boli lákavé. Ostatné banky sa týmto dlhopisom vyhýbali, pretože jasne odhadli vysoké riziko straty. Záchrana ich rizikových konkurentov samozrejme znevýhodnila opatrné inštitúcie, ktoré sa oprávnene považovali za porazených. - Vyvstala tiež otázka, do akej miery a ako dlho budú občania ostatných členských štátov ochotní platiť za deficity ostatných krajín HMÚ, inými slovami, že prevahu získajú také politické sily, ktoré si za svoj cieľ stanovili rozpad menovej únie. - Napokon sa s obavami vnímalo, že Medzinárodný menový fond podporuje krajinu, ktorá sa ocitla v ťažkostiach nie kvôli dlhom v cudzej mene (xeno mene), ale kvôli nadmernému zadlženiu vo vlastnej mene, konkrétne v eurách. - Ukázalo sa, že to bol nesprávny úsudok, že malý člen ako Grécko nemôže ohroziť veľký celok, konkrétne HMÚ. - Stojí za zmienku, že s eurom získali občania Grécka prvýkrát v novodobej histórii stabilnú menu, ale v súčasnosti sa príčiny štátneho bankrotu pripisujú iným (predovšetkým však Nemecku). Aj vďaka členstvu Grécka v eurozóne sa úrokové sadzby v krajine znížili na dovtedy neslýchane nízke úrovne. To stimulovalo požičiavanie si, ale ako sa ukázalo, sotva na investície, ktoré by zlepšili a rozšírili zásoby kapitálu, a tým posilnili konkurencieschopnosť. Veľká časť úverov išla skôr do luxusnej spotreby (najmä do nákupu drahých áut a jácht) a do nerentabilných budov. (Generálne) štrajky, pochody a masové zhromaždenia boli proti znižovaniu vládnych výdavkov a prispôsobeniu hospodárstva priemernej európskej úrovni. - Odchod Grécka z eurozóny, ktorý mnohí požadovali, sa považoval za veľmi nebezpečný, už len preto, že Írsko, Portugalsko, Španielsko a možno aj Taliansko by mohli nasledovať jeho príklad. Nemecké banky mali v roku 2010 veľmi vysoké pohľadávky voči Taliansku a ClubMedu. Tie by sa zo dňa na deň stali devízovými pohľadávkami v pochybnej domácej mene, čo by mohlo viesť ku krachu nemeckých bánk. Okrem toho by došlo k výraznému zhodnoteniu zvyšku eura. Aby sa zabránilo takýmto reťazovým reakciám, rozhodlo sa o poskytnutí rozsiahlej a stále novej finančnej pomoci Grécku. - Začiatkom marca 2012 boli držitelia gréckych štátnych dlhopisov "dobrovoľne donútení" vzdať sa polovice svojich pohľadávok. ECB však aspoň v rámci svojich kontroverzných priamych menovopolitických transakcií mala začiatkom roka 2014 vo svojom portfóliu grécke štátne dlhopisy s viac ako dvadsaťpercentným podielom Grécka. - Pozri: automatické vyrovnávanie, štrajk investorov, bail-out, úprava bilancie, hra na obviňovanie, vyvlastňovanie, chlad, vydieračský potenciál, eurodlhopisy, Európska dlhová agentúra, Európska menová únia, fundamentálna chyba, Európsky mechanizmus pre stabilitu, Európsky menový fond, podmienený dlh, výbušnina HMÚ, bilancia ECB, finančná stabilita, Friedmanova téza, zlatá podpora, zlatá obeť, Grexit, vzájomný tlak, fiškálna konsolidácia, írska kríza, Neuro, policy clamp, policy default, bailout, blowback effect, debt sustainability, solidarity, financial, special drawing right, blocked account, sovereign debt pressure, Stability and Growth Pact, fundamental error, governance framework, structural reforms, transfer union, excess demand, macroeconomic, wealth tax, debt-productivity linkage, contract compliance, growth-debt fact, historical, forced expropriation. - Porovnaj Mesačná správa ECB za máj 2010, s. 50 a nasl. (opatrenia iniciované Gréckom na dosiahnutie maastrichtských kritérií), Mesačná správa Deutsche Bundesbank za máj 2010, s. 12 a nasl. (kritické pripomienky k zárukám v priebehu záchranného programu pre Grécko), Mesačná správa ECB za jún 2010, s. 38 a nasl. (takmer kolaps finančného systému začiatkom mája v dôsledku problémov s Gréckom), Mesačná správa Deutsche Bundesbank za júl 2010, s. 23. ff. (o základoch), s. 49 (vplyv gréckej krízy na výmenný kurz eura), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z augusta 2010, s. 43 (rozdiely vo výnosoch desaťročných štátnych dlhopisov za roky 2009 a 2010), Výročná správa ECB za rok 2010, s. 21 (zdôvodnenie opatrení ECB), Výročná správa BaFin za rok 2010, s. 15 a nasl. (tam aj prehľady splatnosti a výnosov gréckych štátnych dlhopisov), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z júna 2011, s. 21 a nasl. 29 a nasl. (diferenciály výnosov štátnych dlhopisov v eurozóne; prehľady; vysvetľujúce prístupy), Správa o finančnej stabilite 2011, s. 18 a nasl. (podrobne o podporných opatreniach), Mesačná správa Deutsche Bundesbank z novembra 2011, s. 43 (prémie za štátne dlhopisy prasiat od roku 2009), Výročná správa BaFin za rok 2011, s. 86 a nasl, s. 117 f. (otázky odpisov gréckych štátnych dlhopisov), Výročná správa BaFin za rok 2012, s. 19 (výpočet opatrení pomoci). Pozor: Finančná encyklopédia je chránená autorským právom a bez výslovného súhlasu sa môže používať len na súkromné účely! Univerzitný profesor Dr. Gerhard Merk, Dipl.rer.pol., Dipl.rer.oec. Profesor Dr. Eckehard Krah, Dipl.rer.pol. E-mailová adresa: info@jung-stilling-gesellschaft.de https://de.wikipedia.org/wiki/Gerhard_Ernst_Merk https://www.jung-stilling-gesellschaft.de/merk/ https://www.gerhardmerk.de/

## Machine-readable

- Generator: Merk Knowledge 1.1.1